HP: Kniha 5

Francúzska obálka HP5

21. března 2008 v 14:35 | emma

Česká obálka HP5

6. března 2008 v 13:08 | emma

HP: Kniha5 - doplňujúce info

26. února 2008 v 15:13 | emma
Z anglického originálu Harry Potter and the Order of Phoenix (Bloomsbury Publishing Plc, 38 Soho Square, London 2003) preložila Oľga Kralovičová. Verše prebásnila Jana Kantorová-Báliková. Redigovala Elena Slobodová. Korigovala Mária Majerníková. Technická redaktorka Renáta Hrabušická. Vydalo vydavateľstvo Ikar, a.s., Bratislava, v roku 2003 ako svoju 1671. publikáciu. Zalomenie do strán Ikar, a.s., Bratislava. Vytlačili GGP Media GmbH Pőßneck, Nemecko. Bystrica
ISBN 80-551-0670-3
J.K. Rowling
Harry Potter and the Order of Phoenix
Text copyright © 2003 J.K. Rowling
Cover Artwork © Warner Bros. A division of Time Warner
Entertainment Company L.P.
HARRY POTTER and all characters and elements are trademarks of and © Warner Bros. Entertainment Inc.
Harry Potter Publishing Rights © J.K. Rowling
Translation © 2003 by Oľga Kralovičová
Slovak edition © 2003 by Ikar
Harry Potter, names, characters and related indicia are copyright and trademark Warner Bros. © 2000

HP: Kniha5 - obrázky z kapitol

14. září 2007 v 17:38 | emma
  1. Dudley a dementori
  2. Zálety sov
  3. Predvoj
  4. Grimmauldovo námestie číslo dvanásť
  5. Fénixov rád
  6. Urodzený a starobylý rod Blackovcov
  7. Ministerstvo mágie
  8. Výsluch
  9. Trápenia pani Weasleyovej
  10. Luna Lovegoodová
  11. Nová pieseň Triediaceho klobúka
  12. Profesorka Umbridgeová
  13. Po škole s Dolores
  14. Percy a Tichošľap
  15. Vrchný rokfortský inkvizítor
  16. U kančej hlavy
  17. Dekrét o vzdelávaní číslo dvadsaťštyri
  18. Dumbledorova armáda
  19. Lev a had
  20. Čo rozprával Hagrid
  21. Oko hada
  22. Nemocnica svätého Munga na čarovné choroby a zranenia
  23. Vianoce na uzavretom oddelení
  24. Oklumencia
  25. Chrobák v pasci
  26. Videné a nepredvídané
  27. Kentaur a donášač
  28. Snapova najhoršia spomienka
  29. Voľba povolania
  30. Gwrap
  31. Vynikajúca čarodejnícka úroveň
  32. Odzbrojení
  33. Boj a let
  34. Oddelenie záhad
  35. Za závojom
  36. Jediný, koho sa vždy bál
  37. Stratené proroctvo
  38. Začína sa druhá vojna

HP: Kniha5 - články z novín

13. září 2007 v 17:51 | emma
NARUŠITEĽ NA MINISTERSTVE Tridsaťosemročný Sturgis Podmorez Laburnum Gardens číslo dva, Clapham, sa ocitol pred Wizengamontom po tom, čo bol obvinený z nedovoleného vniknutia a pokusu o lúpež na Ministerstve mágie 31. augusta. Podmora zatkol strážnik Eric Munch, ktorý ho prichytilo jednej hodine v noci pri pokuse násilím vniknúť do budovy cez dvere s najvyššou ochranou. Podmore, ktorý sa odmietol brániť, bol usvedčený z oboch činov a odsúdený na šesť mesiacov v Azkabane. MINISTERSTVO SA USILUJE O REFORMU VZDELÁVANIA
DOLORES UMBRIDGEOVÁ MENOVANÁ ZA PRVÉHO VRCHNÉHO ROKFORTSKÉHO INKVIZÍTORA V DEJINÁCH Ministerstvo mágie sa včera rozhodlo pre prekvapujúci krok a vydalo nový legislatívny predpis, čím si zabezpečilo kontrolu nad Rokfortskou strednou školou čarodejníckou, aká doteraz v dejinách nemá obdobu.
"Ministra už istý čas znepokojovalo dianie na Rokforte," vyjadril sa mladší asistent ministra Percy Weasley. "Teraz reaguje na obavy znepokojených rodičov, ktorí majú pocit, že situácia na škole sa vyvíja smerom, ktorý neschvaľujú."
Nie je to prvý raz, čo minister Kornelius Fudge využil nový zákon na to, aby dosiahol zlepšenie čarodejníckej školy. Celkom nedávno, 30. augusta, bol vydaný Dekrét o vzdelávaní číslo dvadsaťdva, ktorý zabezpečuje, že v prípade, ak súčastný riaditeľ nie je schopný predstaviť kandidáta na učiteľské miesto, vhodného človeka vyberie ministerstvo.
"Tak bola do učiteľského zboru na Rokforte menovaná Dolores Umbridgeová," informoval včera večer Weasley. "Dumbledore nemohol nikoho nájsť, preto minister dosadil Umbridgeovú, a tá okamžite dosiahla úspech po prevratných zmenách vo výučbe obrany proti čiernej mágii a poskytuje ministerstvu informácie o tom, čo sa v skutočnosti na Rokforte deje."
Vydaním Dekrétu o vzdelávaní číslo dvadsaťtri ministerstvo formálne schválilo túto jej posledne menovanú činnosť a vytvorilo novú funkciu Vrchného inkvizítora Rokfortu.
"Je to perspektívna nová etapa ministrovho plánu povzniesť, podľa hodnotenia niektorých, upadajúcu úroveň Rokfortu," povedal Weasley. "V právomoci inkvizítora budú inšpekčné návštevy na hodinách kolegov a kontrola, či spĺňajú predpísané podmienky. Profesorke Umbridgeovej ponúkli vykonávať túto funkciu popri flastnom učiteľskom poste a s potešením oznamujeme, že ju prijala."
Nové opatrenia ministra sa stretávajú s nadšenou podporou rodičov rokfortských študentov.
"Som teraz oveľa spokojnejší, keď viem, že Dumbledore podlieha spravodlivému a objektívnemu hodnoteniu," povedal štyridsaťjedenročný pán Lucius Malfoy včera večer vo svojom sídle vo Wiltshire. "Mnohí, ktorým leží na srdci najlepšie záujmy našich detí, sme sa po niektorých Dumbledorových výstredných rozhodnutiach v posledných rokoch obávali a sme radi, keď vieme, že ministerstvo situáciu sleduje."
Medzi tie výstredné rozhodnutia nepochybne patrili kontroverzné menovania členov učiteľského zboru v minulosti, o ktorých sme v našich novinách písali, keď sa učiteľmi stali vlkolak Remus Lupin, poloobor Rubeus Hagrid a falošný bývalý auror 'Divooký' Moody. Vyskytli sa, samozrejme, aj chýry, že Albus Dumbledore, kedysi najvyšší šéf Medzinárodnej čarodejníckej konfederácie, už nie je schopný riadiť prestížnu rokfortskú školu.
"Myslím, že vymenovanie inkvizítora je prvým krokom k tomu, aby mal Rokfort riaditeľa, ktorému všetci môžeme dôverovať," zaznel včera večer názor na ministerstve.
Starší členovia Wizengamontu Griselda Marchbanksová a Tiberius Ogden rezignovali na protest zavedenia funkcie inkvizítora na Rokforte.
"Rokfort je škola, nie pobočka kancelárie Korneliua Fudgea," vyhlásila madam Marchbanksová. "Je to len ďalší nechutný pokus zdiskreditovať Albusa Dumbledora." TEN-KOHO-NETREBA-MENOVAŤ SA VRACIA V piatok večer v krátkom vyhlásení minister mágie Kornelius Fudge potvrdil, že Ten-Koho-Netreba-Menovať sa vrátil do našej krajiny a je znova aktívny.
"S veľkou ľútosťou musím potvrdiť, že čarodejník nárokujúci si na titul lord... no veď viete, koho mám na mysli - je živý a opäť medzi nami," prezradil nám Fudge, ktorý vyzeral pri stretnutí s novinármi unavene a znepokojene. Takmer s rovnakou ľútosťou oznamujeme masovú vzburu dementorov v Azkabane, ktorí prejavili nechuť ďalej pracovať pre ministerstvo. Domnievame sa, že dementori v súčasnosti prijímajú rozkazy od lorda... Oného.
Vyzývame čarodejnícku verejnosť, aby bola ostražitá. Ministerstvo v súčasnosti vydáva príručky základnej domácej a osobnej ochrany. Výtlačky v priebehu nasledujúceho mesiaca zdarma rozpošle do všetkých čarodejníckych domácností.
Vyhlásenie ministra vyvolalo strach a znepokojenie v čarodejníckej obci, ktorú až do minulej stredy ministerstvo ubezpečovalo, že nie je ani štipka pravdy na neprestajných chýroch o tom, že Veď-Viete-Kto znovu pôsobí medzi nami.
Podrobnosti udalostí, ktoré spôsobili takú náhlu zmenu postoja na ministerstve, sú stále nejasné, hoci sa predpokladá, že Ten-Koho-Netreba-Menovať a vybraná skupina jeho prívržencov (známych ako smrťožrúti) údajne vo štvrtok večer prenikli na Ministerstvo mágie.
Albusa Dumbledora, znovuvymenovaného riaditeľa Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, znovuprijatého člena Medzinárodnej konfederácie čarodejníkov a znovunastoleného predsedu Najvyššieho čarodejníckeho súdu Wizengamontu, sa nám doteraz nepodarilo zastihnúť, aby sa k situácii vyjadril. Celý oplynulý rok trval na tom, že Veď-Viete-Kto nie je mŕtvy, ako široká verejnosť dúfala a domnievala sa, ale znova získava nasledovníkov, aby sa nanovo pokúsil prevziať moc. Medzitým "chlapec, ktorý prežil..." www.harrypotter.sk

HP: Kniha5 - venovanie

13. září 2007 v 17:48 | emma
Harry Potter a Fénixov Rád
"Neilovi, Jessice a Davidovi,
vďaka ktorým je môj svet čarovný."
Vysvetlenie: Neil je Joaninným manželom, Jessica jej dcérou, David jej synom no a "vďaka ktorým je môj svet čarovný..." - no... niet čo dodať.

HP: Kniha5 - obsah kapitol

13. září 2007 v 17:46 | emma

OBSAH KAPITOL

  1. Dudley a dementori
  2. Zálety sov
  3. Predvoj
  4. Grimmauldovo námestie číslo dvanásť
  5. Fénixov rád
  6. Urodzený a starobylý rod Blackovcov
  7. Ministerstvo mágie
  8. Výsluch
  9. Trápenia pani Weasleyovej
  10. Luna Lovegoodová
  11. Nová pieseň Triediaceho klobúka
  12. Profesorka Umbridgeová
  13. Po škole s Dolores
  14. Percy a Tichošľap
  15. Vrchný rokfortský inkvizítor
  16. U kančej hlavy
  17. Dekrét o vzdelávaní číslo dvadsaťštyri
  18. Dumbledorova armáda
  19. Lev a had
  20. Čo rozprával Hagrid
  21. Oko hada
  22. Nemocnica svätého Munga na čarovné choroby a zranenia
  23. Vianoce na uzavretom oddelení
  24. Oklumencia
  25. Chrobák v pasci
  26. Videné a nepredvídané
  27. Kentaur a donášač
  28. Snapova najhoršia spomienka
  29. Voľba povolania
  30. Gwrap
  31. Vynikajúca čarodejnícka úroveň
  32. Odzbrojení
  33. Boj a let
  34. Oddelenie záhad
  35. Za závojom
  36. Jediný, koho sa vždy bál
  37. Stratené proroctvo
  38. Začína sa druhá vojna

HP: Knih5 - ukážka

13. září 2007 v 17:45 | emma
Kapitola 3.
PREDVOJ
Práve ma napadli dementori a možno ma vylúčia z Rokfortu. Chcem vedieť, čo sa deje a kedy sa odtiaľto dostanem. Harry napísal tieto slová na tri kusy pergamenu, len čo si sadol za stôl vo svojej tmavej izbe. Prvý adresoval Siriusovi, druhý Ronovi a tretí Hermione. Jeho sova Hedviga bola práve na love, jej prázdna klietka stála na stole. Harry sa prechádzal sem a tam po izbe a čakal na jej návrat, srdce mu prudko tĺklo a mozog mu pracoval naplno, takže by nezaspal, hoci oči ho štípali a svrbeli od únavy. Bolel ho chrbát od toho, čo vliekol Dudleyho domov a v dvoch hrčiach na hlave - jednej od okna a druhej od Dudleyho úderu - mu pulzovala bolesť.
Prechádzal sa sem a tam plný hnevu a pocitu márnosti, škrípal zubami, zatínal päste a nahnevane pozeral na prázdnu, hviezdami posiatu oblohu zakaždým, keď prešiel okolo okna. Poslali naňho dementorov, pani Figgová a Mundungus Fletcher ho tajne sledovali, je dočasne vylúčený z Rokfortu, čaká ho výsluch na Ministerstve mágie - a napriek tomu mu nikto nepovie, čo sa deje.
A čo malo znamenať to vrešťadlo? Čí hlas sa to tak strašne, hrozivo ozýval v kuchyni?
Prečo tu musí trčať celkom bez informácií? Prečo s ním všetci zaobchádzajú ako s neposlušným deckom? Už viac nečaruj, zostaň v dome...
Kopol do školského kufra, keď prechádzal okolo neho, ale vôbec si tým neuľavil v hneve, ba cítil sa ešte horšie, pretože teraz ho okrem všetkého iného bolel aj palec na nohe.
Práve keď krivkal popri okne, vletela dnu Hedviga a ticho zašuchotala krídlami ako malý duch.
"Už bolo načase!" zavrčal Harry, len čo pristála na klietke. "Môžeš to odložiť, mám pre teba prácu!"
Hedvigine veľké okrúhle jantárové oči vyčítavo naňho hľadeli sponad mŕtvej žaby, ktorú držala v zobáku.
"Poď sem," Harry zobral tri malé zvitky pergamenu a kožený remenec a priväzoval ich na jej šupinatú nohu. "Toto zanes rovno Siriusovi, Ronovi a Hermione a bez poriadne dlhých odpovedí sa ani nevracaj. Ak to bude nutné, ďob do nich dovtedy, kým nenapíšu poriadne listy. Rozumela si?"
Hedviga tlmene zahúkala so žabou v zobáku.
"Tak teda choď."
Okamžite odletela. Len čo bola prečo, Harry sa oblečený hodil na posteľ a hľadel na tmavý strop. Okrem ostatných nepríjemných pocitov mu pribudli ešte aj výčitky, že sa k Hedvige správal tak podráždene. Na Privátnej ceste číslo štyri to bola jeho jediná priateľka. Vynahradí jej to, keď sa vráti s odpoveďami od Siriusa, Rona a Hermiony.
Určite mu rýchlo odpíšu, nemôžu predsa ignorovať útok dementorov. Keď sa zajtra ráno zobudí, určite nájde tri hrubé listy plné súcitu a plánov na okamžitý odchod do Brlohu. A pri tej upokojujúcej myšlienke ho premohol spánok a vytisol mu z hlavy všetko ostatné.
Lenže na druhé ráno sa Hedviga nevrátila. Harry strávil celý deň v izbe a vychádzal z nej iba na záchod. Tri razy za deň mu teta Petunia strčila do izby jedlo cez dvierka pre mačku, ktoré zmajstroval strýko Vernon v lete pred tromi rokmi. Vždy keď ju Harry počul prichádzať, pokúšal sa od nej niečo dozvedieť o vrešťadle, ale dostal asi také odpovede, ako keby sa na to pýtal kľučky na dverách. Inak sa Dursleyovci jeho izbe vyhýbali. Harry nepovažoval za potrebné vnucovať im svoju spoločnosť, ďalšou hádkou by nič nedosiahol, iba čo by ho možno rozhnevala natoľko, že by sa uchýlil k ďalšiemu ilegálnemu čarovaniu.
Tak to pokračovalo celé tri dni. Harry striedavo prekypoval energiou, takže pri ničom neobsedel, a vtedy sa prechádzal po izbe, nahnevaný na všetkých, že ho nechali dusiť sa v tejto kaši, a potom upadal do takej letargie, že mohol hodinu preležať na posteli a omámene hľadieť do prázdna a všetko ho až bolelo od hrôzy z výsluchu na ministerstve.
Čo ak rozhodnú v jeho neprospech? Čo ak ho vylúčia a prútik mu zlomia napoly? Čo by robil, kam by išiel? Teraz, keď spoznal iný svet, ten, do ktorého naozaj patrí, by nemohol znova žiť celý rok u Dursleyovcov. Mohol by sa presťahovať do Siriusovho domu, ako mu Sirius navrhoval pred rokom, predtým než musel ujsť pred ministerstvom? Dovolili by Harrymu, aby tam býval sám, aj keď nie je plnoletý? Alebo niekto rozhodne zaňho, kam pôjde? Porušil medzinárodný zákon o utajení tak vážne, že skončí v cele Azkabanu? Zakaždým, keď ho prepadla táto myšlienka, zliezol z postele a znova sa začal prechádzať.
Na štvrtý večer po Hedviginom odchode Harry ležal v jednej z apatických chvíľ, hľadel do stropu a vyčerpanú myseľ mal celkom prázdnu, keď do jeho izby vošiel strýko. Harry sa pomaly obzrel. Strýko Vernon mal na sebe svoj najlepší oblek a tváril sa nesmierne samoľúbo.
"Ideme preč," oznámil.
"Prosím?"
"My... teda tvoja teta, Dudley a ja... ideme preč."
"Fajn," otupene prikývol Harry a znovu hľadel do stropu.
"Nie aby si vychádzal zo svojej izby, kým tu nebudeme."
"Okej."
"Nesmieš sa dotýkať televízora, sterea, ani ničoho z nášho majetku."
"Dobre."
"Nesmieš kradnúť jedlo z chladničky."
"Jasne."
"Zamknem ťa."
"Pokojne."
Strýko Vernon vyvalil na Harryho oči a zjavne mu bolo podozrivé, že sa s ním neškriepi, potom s dupotom vyšiel z izby a zavrel za sebou dvere. Harry počul, ako sa v zámke otáča kľúčik a na schodoch dunia strýkove kroky. O chvíľku sa zabuchli dvere auta, zavrčal motor a bolo počuť, ako po príjazdovej ceste auto odchádza.
Harrymu bol odchod Dursleyovcov ľahostajný. Nevidel v tom nijaký rozdiel, či sú v dome, alebo nie. Nemohol pozbierať ani toľko energie, aby vstal a rozsvietil si v izbe. Ako tam tak ležal, cez okno, ktoré nechával stále otvorené, sa vkrádala čoraz väčšia tma a on počúval večerné zvuky a čakal na požehnanú chvíľu, keď sa vráti Hedviga.
V prázdnom dome okolo neho to vŕzgalo. Potrubie klokotalo. Harry ležal ako omámený, na nič nemyslel, utápal sa v skľúčenosti.
Vtedy celkom zreteľne začul, ako dolu v kuchyni niečo tresklo.
Prudko si sadol a napäto načúval. Dursleyovci sa ešte nemohli vrátiť, bolo by to priskoro, a vôbec nepočul ich auto.
Chvíľu bolo ticho a potom počul hlasy.
Lupiči, pomyslel si. Vstal z postele - ale vzápätí mu zišlo na um, že lupiči by predsa hovorili potichu, ale tí v kuchyni sa vôbec nenamáhali stíšiť hlasy.
Schmatol z nočného stolíka prútik, postavil sa oproti dverám a pozorne počúval. Vzápätí nadskočil, keď v zámke nahlas šťuklo a dvere sa otvorili.
Harry nehybne stál a cez otvorené dvere hľadel na tmavú plošinku schodiska, napínal uši, či nezačuje ďalšie zvuky, ale nič sa neozvalo. Chvíľu váhal, potom rýchlo a potichu vyšiel z izby ku schodom.
Srdce mu vyskočilo až do hrdla. Dolu v tmavej predsieni stáli ľudia, ich siluety sa črtali vo svetle pouličných lámp, ktoré dopadalo cez sklené dvere. Pokiaľ videl, bolo ich osem či deväť a hľadeli hore naňho.
"Odlož prútik, chlapče, aby si niekomu nevypichol oko," povedal hlboký bručivý hlas.
Harryho srdce sa neovládateľne rozbúšilo. Spoznal ten hlas, ale prútik neodložil.
"Profesor Moody?" spýtal sa neisto.
"Ten profesor nemusí byť," zavrčal hlas, "k učeniu som sa veľmi nedostal, no nie? Poď sem dolu, chceme sa na teba poriadne pozrieť."
Harry trochu sklopil prútik, ale neuvoľnil zovretie, ani sa nepohol. Mal dobrý dôvod byť podozrievavý. Deväť mesiacov si myslel, že je v spoločnosti Divookého Moodyho, a až potom sa dozvedel, že to vôbec nie je Moody, ale podvodník, a navyše podvodník, ktorý sa ho prv, než ho odhalili, pokúšal zabiť. No kým sa stihol rozhodnúť, čo ďalej, vzápätí sa k nemu doniesol chrapľavý hlas.
"To je v poriadku, Harry. Prišli sme po teba."
Harrymu poskočilo srdce. Aj ten hlas poznal, hoci ho nepočul vyše roka.
"P-profesor Lupin" spýtal sa neveriacky. "Ste to vy?"
"Prečo tu všetci stojíme potme?" ozval sa tretí hlas, tentoraz celkom neznámy a ženský. "Lumos."
Vzbĺkol koniec prútika a čarovným svetlom osvetlil chodbu. Harry zažmurkal. Ľudia sa tlačili dolu pri schodoch, uprene naňho hľadeli, ba niektorí naťahovali krk, aby lepšie videli.
Najbližšie stál Remus Lupin. Hoci bol dosť mladý, vyzeral unavene a nezdravo, mal viac šedivých vlasov, než vtedy, keď sa s Harrym lúčili, a habit mal ešte zaplátanejší a ošúchanejší. No aj tak sa na Harryho široko usmieval a Harry sa usiloval napriek šoku jeho úsmev opätovať.
"Och, vyzerá tak, ako som si myslela," vyhlásila čarodejnica so svietiacim prútikom v zdvihnutej ruke. Zdalo sa, že je zo všetkých najmladšia, mala bledú srdcovitú tvár, tmavé iskrivé oči a krátke vlasy krikľavofialovej farby, odstávajúce na všetky strany. "Čau, Harry!"
"Teraz to chápem, Remus," povedal plešatý čierny čarodejník v úzadí - mal hlboký, pomalý hlas a v jednom uchu zlatý krúžok, "vyzerá presne ako James."
"Okrem očí," ozval sa chrčivým hlasom striebrovlasý čarodejník vzadu. "Liliných očí."
Divooký Moody, ktorý mal dlhé šedivé vlasy a z nosa mu kus chýbal, nerovnakými prižmúrenými očami podozrievavo hľadel na Harryho. Jedno oko mal malé, tmavé a striehnuce, druhé veľké, okrúhle a oceľovomodré - čarovné oko, ktorým videl cez steny, dvere i dozadu vlastnej hlavy.
"Si si istý, že je to on, Lupin?" zavrčal. "To by bolo pekné, keby sme priviedli nejakého smrťožrúta, ktorý vzal na seba jeho podobu. Mali by sme mu položiť nejakú otázku, na ktorú vie odpovedať iba skutočný Potter. Ibaže by mal niekto so sebou Veritaserum."
"Harry, akú podobu má tvoj Patronus?" spýtal sa Lupin.
"Jeleňa," nervózne odvetil Harry.
"To je on, Divooký." potvrdil Lupin.
Uvedomujúc si, že všetky oči hľadia naňho, Harry schádzal dolu schodmi a zastrkoval si prútik do zadného vrecka džínsov.
"Nestrkaj si tam ten prútik, chlapče!" zreval Moody. "Čo keby sa zapálil? Aj lepší čarodejníci, než si ty, prišli o zadok!"
"Koho poznáte, kto prišiel o zadok?" so záujmom sa spýtala Divookého Moodyho žena s fialovými vlasami.
"Na tom nezáleží, len si nedávaj prútik do zadného vrecka!" zavrčal Moody. "To je jedno zo základných pravidiel bezpečného zaobchádzania s prútikmi, ale dnes oň už nikto nedbá." A zamieril do kuchyne. "Videl som to," dodal podráždene, keď žena prevrátila oči k stropu.
Lupin podal Harrymu ruku.
"Ako sa máš?" spýtal sa a pozorne si ho prezeral.
"D-dobre..."
Harry nemohol uveriť, že je to skutočnosť. Štyri týždne nič, ani najmenší náznak, že by ho chceli vziať z Privátnej cesty, a odrazu si tu len tak v dome stojí celá hŕba čarodejníkov, ako by toto bol dlho pripravovaný plán. Pozrel na ľudí okolo Lupina a všetci naňho uprene hľadeli. Cítil sa nesvoj, lebo štyri dni sa nečesal.
"Som rád... máte šťastie, že tu Dursleyovci nie sú..." zamumlal.
"Že šťastie, ha!" vyprskla žena s fialovými vlasmi. "To ja som ich odlákala, aby nám nezavadzali. Poslala som im muklovskou poštou list, že sa dostali do užšieho výberu v celoštátnej súťaži o najlepšie udržiavaný trávnik pred domom. Práve teraz majú namierené na odovzdávanie cien... alebo si to aspoň myslia."
Harry si na chvíľku predstavil tvár strýka Vernona, keď sa dozvie, že nijaká celoštátna súťaž o najlepší trávnik neexistuje.
"Tak teda odchádzame, však?" spýtal sa. "Kedy?"
"Takmer vzápätí," povedal Lupin. "Čakáme iba na signál, že cesta je voľná."
"Kam ideme? Do Brlohu?" s nádejou vyzvedal Harry.
"Nie, nie do Brlohu," odvetil Lupin a ukázal Harrymu na kuchyňu. Skupinka čarodejníkov ho nasledovala a všetci si Harryho stále zvedavo obzerali. "To by bolo priveľmi riskantné. Hlavný stan sme si rozložili na neodhaliteľnom mieste. Chvíľu to trvalo..."
Divooký Moody sedel za kuchynským stolom a upil si zo svojej príručnej fľašky. Čarovné oko sa mu krútilo na všetky strany a pozeralo si množstvo kuchynských prístrojov Dursleyovcov.
"Toto je Alastor Moody, Harry," pokračoval Lupin, ukazujúc na Moodyho.
"Áno, ja viem," rozpačito odvetil Harry. Zdalo sa mu čudné, Keď ho predstavovali niekomu, o kom si myslel, že ho už rok pozná.
"A toto je Nymphadora..."
"Nevolaj ma Nymphadora, Remus," prerušila ho mladá bosorka a striaslo ju, "som Tonksová."
"Nymphadora Tonksová, ktorá je radšej, keď ju volajú priezviskom." dokončil Lupin.
"Aj vy by ste boli radšej, keby vám vaša matka dala meno Nymphadora," zahundrala Tonksová.
"A toto je Kingsley Shacklebolt." Ukázal na vysokého čierneho čarodejníka, ktorý sa uklonil. "Elphias Doge." Čarodejník s chrčivým hlasom Lupinovi prikývol. "Dedalus Diggle..."
"My sme sa už stretli," zapišťal popudlivý Diggle a pustil fialový cylinder...
"Emmeline Vanceová." Čarodejnica dôstojného vzhľadu so smaragdovozeleným šálom naklonila hlavu. "Sturgis Podmore." Čarodejník s hranatou bradou a hustými slamovožltými vlasmi žmurkol. "A Hestia Jonesová." Od hriankovača mu zakývala ružovolíca čarodejnica.
Pri predstavovaní Harry každému nemotorne kývol hlavou. Radšej keby sa pozerali na niečo iné než naňho. Mal pocit, akoby ho uviedli na javisko. Bol zvedavý, prečo ich je tam toľko.
"Až prekvapujúco veľa ľudí sa ponúklo, že pôjdu po teba," povedal Lupin, akoby čítal Harrymu myšlienky, a kútikmi úst mu trochu myklo.
"Iba čakáme na signál, že je bezpečné vydať sa na cestu," vysvetľoval Lupin a pozrel cez kuchynské okno. "Máme asi pätnásť minút."
"Títo muklovia sú veľmi čistotní, pravda?" poznamenala Tonksová, ktorá sa s veľkým záujmom obzerala po kuchyni. "Môj tatko sa narodil v muklovskej rodine a je to starý lajdák. Asi je každý iný, tak ako my čarodejníci."
"Ech... áno," prikývol Harry a znova sa obrátil k Lupinovi: "Čo sa deje? Nikto mi nič nenapísal, čo Vol..."
Niektorí z čarodejníkov zasipeli. Dedalus Diggle znova pustil klobúk a Moody zavrčal: "Ticho buď!"
"Čo je?"
"Tu nebudeme o ničom diskutovať, je to priveľmi riskantné," vysvetľoval Moody a pozrel na Harryho normálnym okom. To čarovné hľadelo na strop. "Doparoma," dodal nahnevane a zdvihol ruku k čarovnému oku. "Odkedy ho nosil ten darebák, zasekáva sa."
Vybral si oko, pričom sa ozval nepríjemný mľaskavý zvuk, ako keď vytiahnete zátku z výlevky.
"Divooký! Viete, že je to nechutné?" nenúteným tónom poznamenala Tonksová.
"Daj mi, prosím ťa, pohár vody, Harry," požiadal Moody.
Harry šiel k umývačke, vytiahol čistý pohár a napustil doň vodu, pričom ho celá skupinka čarodejníkov stále uprene sledovala. Ich nemilosrdné pohľady ho začínali hnevať.
"Na zdravie," povedal Moody, keď mu Harry podal pohár. Vložil čarovné oko do vody, pichal doň, oko sa točilo a civelo na všetkých do radu. "Na spiatočnej ceste potrebujem tristošesťdesiatstupňové videnie."
"Ako sa ta dostaneme - tam, kam ideme?" spýtal sa Harry.
"Na metlách," odvetil Lupin. "To je jediný možný spôsob. Na premiestňovanie si primladý, hop-šup sieť je sledovaná a neautorizované prenášadlo by nás stálo život."
"Remus hovorí, že vieš dobre lietať," hlbokým hlasom poznamenal Kingsley Shacklebolt.
"Výborne," upresnil Lupin, ktorý pozeral na hodinky. "Radšej sa choď zbaliť, Harry, aby sme mohli odísť, keď dostaneme signál."
"Idem s tebou a pomôžem ti," nadšene sa ponúkla Tonksová.
Vyšla s Harrym na chodbu a hore schodmi a zvedavo a so záujmom sa obzerala.
"Je to tu zvláštne. Až priveľmi čisté," poznamenala. "Vieš, ako to myslím. Trochu neprirodzené. Och, toto je lepšie," dodala, keď vošli do Harryho izby a on rozsvietil.
V jeho izbe bol v každom prípade oveľa väčší neporiadok než inde v dome. Keďže Harry bol v nej zavretý štyri dni a mal veľmi zlú náladu, nenamáhal sa upratovať. Väčšina jeho kníh sa povaľovala po zemi, lebo sa chcel trochu rozptýliť, ale vždy ich len odhodil. Hedviginu klietku bolo treba vyčistiť - už začínala smrdieť - a kufor ležal na zemi otvorený a okolo neho hromada muklovského oblečenia pomiešaného s čarodejníckymi habitmi, ktoré sa z neho vysipali.
Harry začal zbierať knihy a náhlivo ich hádzať do kufra. Tonksová zastala pred jeho otvorenou skriňou a kriticky sa obzerala v zrkadle na vnútornej strane dverí.
"Vieš, fialová vlastne nie je moja farba," povedala zamyslene a potiahla sa za pramienok vlasov. "Nemyslíš, že v nej vyzerám trochu vyziabnuto?"
"Ehm..." Harry sa pozrel na ňu ponad Metlobalové mužstvá Británie a Írska.
"Áno, veru tak," energicky vyhlásila Tonksová. Sústredene privrela oči, akoby sa usilovala niečo si spomenúť. O chvíľu sa jej vlasy zmenili na žuvačkovoružové.
"Ako ste to urobili?" spýtal sa Harry, zízajúc na ňu, keď znovu otvorila oči.
"Som metamorfmág," vysvetlila, pozrela na seba v zrkadle a otočila hlavu tak, aby si videla vlasy zo všetkých strán. "To znamená, že môžem meniť svoj výzor, ako chcem," dodala, keď zbadala za sebou v zrkadle Harryho nechápavý výraz. "Narodila som sa tak. Z ukrývania a maskovania som na školení aurorov dostala najvyššie známky, hoci som sa vôbec nemusela učiť, a to bolo skvelé."
"Vy ste auror?" Na Harryho to zapôsobilo. Byť lovcom čiernych mágov, to bola jediná kariéra po skončení Rokfortu, o ktorej uvažoval.
"Áno," potvrdila Tonksová a bolo, že je hrdá. "Aj Kingsley, ale on je trochu vyššie než ja. Ja som sa kvalifikovala iba pred rokom. Skoro som prepadla pri utajenom pohybe a sledovaní. Som hrozne nemotorná. Počul si, ako som rozbila ten tanier, keď sme prišli?"
"Dá sa metamorfmágii naučiť?" spýtal sa jej Harry, vystrel sa a celkom zabudol na balenie.
Tonksová sa zasmiala.
"Asi by si niekedy najradšej skryl tú jazvu, však?"
Jej oči spočinuli na jazve v tvare blesku na Harryho čele.
"To veru áno," zahundral Harry a odvrátil sa. Nemal rád, keď ľudia civeli na jeho jazvu.
"Nuž, obávam sa, že sa na tom narobíš," povedala Tonksová. "Metamorfmágovia sú vzácnosť, rodia sa, nemožno ich urobiť. Väčšina čarodejníkov potrebuje prútik alebo elixíry, aby zmenili svoj výzor. Ale my už musíme ísť, Harry, mali by sme baliť." dodala previnilo a obzerala sa po neporiadku na zemi.
"Ach, áno," Harry chytil pár ďalších kníh.
"Nebuď hlúpy, bude rýchlejšie, ak to urobím ja - Zbaliť! " zvolala Tonksová a dlhými švihnutiami mávala prútikom nad zemou.

HP: Kniha5 - chyby

13. září 2007 v 17:33 | emma

CHYBY V PIATEJ KNIHE

7. kap.; str. 136; 4 ods.;
"Súdna sieň desať... Myslím, že už sme skoro... áno..."

-> Chýbajú úvodzovky na začiatku priamej reči.
16. kap.; str. 329; 7 ods.;
V HP4 (Kapitola Trojčarodejnicky turnaj) je na str. 184 veta:
"CHRABROMIL!" vykríkol klobúk.
Hagrid tlieskal s ostatnými Chrabromilčanmi, keď si Dennis Creevey zložil klobúk.


V HP5 (Kapitola U Kančej hlavy): Najprv vošli Neville, Dean... Angelina Johnsonová, Colin a Dennis Creeveyovci... - V HP4 bol Dennis Creevey prvák. Ale v HP5 bol Dennis iba ako druhák U Kančej hlavy v Rokville. No tam maju povolenie chodiť od tretieho ročníka a vyššie (ako bolo spominané v HP3).
32. kap.; str. 706; 1 ods.;
Hermiona tam povedala: "keďže sa tu všade zakráda Filch a tá mizerná Inkvizičná rada.". Malo by tam byť Inkvizičná čata a nie rada.

HP: Kniha5 - fakty o knihe

13. září 2007 v 17:31 | emma

FAKTY O PIATEJ KNIHE

- Celý názov: Harry Potter a Fénixov Rád
- Pôvodný názov: Harry Potter and the Order of the Phoenix (UK)
- Pôvodný jazyk: Angličtina (UK)
- Žáner: Román pre deti
- Dátum publikácie: 2003
- Vydavateľ: Scholastic Inc.
- Spôsob rozprávania: Pohľad tretej osoby, sprevádzajúca hlavnú postavu.
- Názor na dej: Vzhľadom na spôsob rozprávania príbehu, ktorý je písaný pohľadom tretej osoby, sa rozprávač zastáva názorov Harryho Pottera.
- Kompozícia deja: Kompozícia je ľahká, napriek tomu, že poskytuje množstvo nečakaných častí a zvratov.
- Dej: Rozprávaný v minulom čase.
- Čas: Nešpecifikovaná doba deja.
- Miesta: Surrey, Londýn, Grimmauldovo námestie číslo 12, Ministerstvo mágie, Rokfortská stredná škola čarodejnícka.
- Hlavná postava: 15-ročný chlapec Harry Potter.
- Vedľajšie postavy: Ron Weasley, Hermiona Grangerová, Dolores Jane Umbridgeová, Lord Voldemort, Albus Dumbledore, Minerva McGonagallová, Severus Snape, Rubeus Hagrid, Vernon Dursley, Petúnia Dursleyová, a iné.
- Podstata príbehu: Harry sa snaží objasniť tajomné spojenie medzi ním a jeho úhlavným nepriateľom, Lordom Voldemortom.
- Naznačenie príbehu: Cestu k Harryho dokázaniu Voldemortovho návratu sa po celý rok snaží prekaziť či už Ministerstvo mágie, či Vrchná Inkvizítorka Rokfortu, Dolores Umbridgeová.
- Gradácia príbehu: Prvá gradácia nastáva po tom, keď sa Harry dozvie, že ho vyhodili z Rokfortu. Ďalšia nastáva, keď sa Harry a jeho spolužiaci a priatelia snažia demonštrovať prácu samotného Ministera mágie a profesorky Umbridgeovej na Rokforte.
- Vyvrcholenie: Vyvrcholenie príbehu nastáva v Ministerstve mágie, kde sa členovia Fénixovho Rádu so Smrťožrútmi a aj Lordom Voldemortom.
- Špecifické znaky: Fénixov Rád, Grimmualdovo námestie č.12, Harryho jazva, Sirius Black, riaditeľ Dumbledore, Dolores Jane Umbridgeová,

HP: Kniha5 - o príbehu

13. září 2007 v 17:30 | emma

O PRÍBEHU

Harry Potter má pätnásť rokov a ide do piateho ročníka Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Na rozdiel od väčšiny školákov sa na letné prázdniny neteší, a toto leto je obzvlášť nepríjemné. Nielenže ho Dursleyovci ako zvyčajne terorizujú, ale dokonca aj jeho najlepší kamoši Ron a Hermiona sa správajú nanajvýš čudne a tajnostkársky. Harry túži vrátiť sa do školy a zistiť, prečo sa Ron s Hermionou celé leto poriadne neozvali. Počas školského roka sa však Harry v Rokforte dozvie čosi, čo mu obráti celý život naruby...
Piaty diel nám opäť prináša mnohé novinky a zaujímavosti z čarovného sveta Harryho Pottera. Počas celého deja nás autorka drží v napätí a veľa vecí sa dozvedáme až ku koncu knihy. Niektoré fakty nám však stále zostávajú utajené. Čo sa teda v piatom dieli stalo?
Harry trávil ďalšie otravné leto u svojho uja a tety. V jeden teplý večer sa potvrdili jeho obavy o konaní Lorda Voldemorta. Napadli ho totiž dementori, ktorým sa pomocou kúzla ubránil. Dôsledkom však bolo predvolanie na Ministerstvo mágie, pretože kúzlením porušil zákon, ktorý zabraňuje nedospelým osobám čarovať. V polovici prázdnin sa tak dostal na ústredie Fénixovho rádu, kam ho priviedli členovia spolku. Po vyšetrovaní vo Wizengamote strávil so svojimi priateľmi a krstným otcom Siriusom pomerne pekné leto.
Celý školský rok sa niesol v duchu niečoho neurčitého, snáď v strachu pred nepoznaným, napätím z nervozity alebo zlosťou nad nespravodlivosťou. Novou profesorkou Obrany proti čiernej mágii sa stala profesorka Umbridgeová, ktorá sa neskôr vymenovala aj za Vrchného rokfortského inkvizítora. Ustavične sa snažila znehodnotiť každé vyhlásenie o návrate Voldemorta a každý, kto sa proti nej postavil, bol patrične a neférovo potrestaný.
Piatakov taktiež čakali tento rok skúšky VČÚ. Prípravy nemali veľmi jednoduché a každý učiteľ chcel zo svojich žiakov dostať maximum - preto Harry a jeho spolužiaci často išli spať úplne vyčerpaní a málokedy mali možnosť sa dostatočne vyspať. Zároveň s týmito problémami Harryho trápil aj jeho osobný problém - nemohol spávať. Budil sa na príšerné nočné mory, kvôli ktorým mal u profesora Snapa študovať Oklumenciu. A aby toho nebolo málo, Harry s Ronom a Hermionou založili tajný spolok, ktorý nazvali Dumbledorova armáda. Tam sa Harry zblížil s Čcho Čchangovou, ktorá sa mu vždy páčila. No ich vzťah dlho nevydržal kvôli vzájomnému neporozumeniu.
Ku koncu školského roka ako vždy došlo k rozviazaniu situácie. Harry sa s Ronom, Herminou, Ginny, Lanou Lovegoodovou a Nevillom dostali na Ministerstvo Mágie, kde si mysleli, že sa skrýva Voldemort a mučí Siriusa. Postavili sa tam zoči - voči Voldemortovi a jeho stúpencom. Zo zamotanej situácie im prišli na pomoc aurori (medzi nimi aj Sirius Black, ktorý však v boji záhadne zomrel) a samotný profesor Dumbledore. Od neho sa Harry po skončení boja dozvedel o proroctve, ktoré bolo vyrieknuté pred jeho narodením a spájalo jeho život s Voldemortovým. Čarodejnícka spoločnosť sa po tomto incidente dozvedela pravdu, ktorú minister mágie tak dlho popieral a Harry sa opäť so strachom a znechutením vrátil k svojim príbuzným.

HP: Kniha5 - základné info

13. září 2007 v 17:29 | emma
Autorka: J.K. Rowling
Vydavateľstvo: Ikar (v r. 2003)
Počet strán: 848 s.
Väzba: tvrdá
Rozmer: 125x200
Hmotnosť: 0,7340
Objednaj si knihu z IKARu: Kúpiť (Cena inde: 349,-; Cena Ikaru: 332,-)
 
 

Reklama